Vždy som si myslel, že som správny chlap. Viem narúbať drevo, spraviť kuchynské dvierka, vymeniť olej v aute a ešte iné veci o ktorých som si myslel, že ich správny chlap má vedieť. Lenže omyl, v ostatnom čase každého zaujímajú mobily, tablety, móda. Všetko samozrejme značkové. A tak som sa naučil nové slová ako lego wear, samsung a iné.
Vždy mi stačilo, že som vedel značku svojej peny na holení a vody po holení. Oblečenie som neriešil. Bol a stále som našťastie zamestnaný a preto som do zamestnania vždy nosil nohavice a košeľu. Väčšinou rifle. Bolo to predsa do práce. Lenže s rozširovaním firmy a chodením na služobné cesty som musel meniť aj svoj šatník. Manželka bola spokojná, pretože mohla so mnou chodiť po obchodoch a nakupovať. Bohužiaľ to boli veci pre mňa ale aj tak mala radosť. Upozorňovala ma, že aj za hranicami našej zeme už ľudia nechodia vo volskej koži a vedia tiež oceniť pekne oblečeného muža, nielen ženu. A tak som pracovne cestoval. Nebolo to spočiatku to najkrajšie a najľahšie pre mňa a pre moju rodinu ale kto by nechcel cestovať a ešte aby mu to platil zamestnávateľ. Krása a rozmanitosť miest, kultúr bola úžasná.
No každý národ je iný a každý preferuje niečo iné. Áno Česi sú nám najbližší ale aj tak sú iný. Sú viac pohodový, možno ľahkomyseľný, majú iný humor a robotu neberú tak vážne. Nemci sú pravý opak. Práca a presnosť je u nich na prvom mieste. Už vôbec nenávidia, keď niekto príde na schôdzku neskoro. U Talianov si myslíte, že ste stále niekde na dovolenke. Keď som s nimi prvýkrát rokoval bol som z nich unesený. Žoviálny, vtipní ale hodinky a oblečenie museli mať podľa poslednej módy. Keby som nebol oblečený ako oni asi by som s nimi obchod neuzatvoril. Raz darmo treba si najskôr zistiť ako sa ľudia správajú tam, kam idete a aký dôraz kladú na rôzne hodnoty.
Autorské právo: jackf / 123RF Reklamní fotografie